| Po | Ut | St | Čt | Pá | So | Ne |
| 01 | 02 | 03 | 04 | 05 | 06 | 07 |
| 08 | 09 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 |
| 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 |
| 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 |
| 29 | 30 | 31 | 01 | 02 | 03 | 04 |
Vernosť :: Autor: Lucius M
Ron s Hermionou vyľakane pribehli k Harryho telu.
"Harry," zašepkala Hermiona vydesene a klesla k jeho telu.
"Žije?" opýtal sa Ron a z hlasu mu bolo cítiť strach. Hermiona mu skontrolovala pulz a prikývla. Vytiahla prútik, namierila ho na Harryho a vykríkla:
"Enervate" Zablyslo sa biele svetlo a Harry pomaly otvoril oči. Keď uvidel nad sebou tváre Rona a Hermiony, myslel si, že má znovu halucinácie.
"Ahoj kamarát. Báli sme sa o teba," povedal s úsmevom Ron a zdvihol ho zo zeme.
"Čo tu robíte?" opýtal sa prekvapene.
"No čo asi? Prišli sme ťa vziať k nám," odvetil Ron. Harry čakal takúto odpoveď a tak len pokrútil hlavou.
"Nemôžem ísť ani k vám a nepôjdem ani do Rokfortu," Ron s Hermionou sa zatvárili prekvapeme.
"Harry..." začala Hermiona, ale Harry ju nenechal dohovoriť.
"Nie Hermiona neskúšaj ma presviedčať, aby som sa vrátil, lebo ja sa tam už vrátiť nechcem," odvetil Harry.
"Chcela som povedať, že ak sa nechceš vrátiť, tak ideme s tebou!" povedala nahnevane a spýtavo pozrela na Rona.
"Jasné, že ideme s tebou. Povedali sme ti to už na konci školského roku," povedal Ron a zastal si vedľa Hermiony. Harry sa usmial a pokrútil hlavou.
"Musíte pochopiť, že toto je najnebezpečnejšie zo všetkých vecí do ktorých sme sa kedy pustili. A je to boj iba medzi mnou a Voldemortom," povedal Harry.
"Pamätáš sa na to, keď sme v prvom ročníku išli po Kameň mudrcov?" opýtala sa Hermiona. Harry prikývol.
"Vieš, že vtedy si nám dal možnosť vrátiť sa. My sme to však neurobili. Tak neočakávaj, že to urobíme teraz," povedala Hermiona a pozrela mu priamo do očí.
"Ale...." začal Harry, ale tentoraz ho prerušil Ron.
"Musíš sa s tým proste zmieriť Harry. Ideme s tebou, nech ideš kamkoľvek," povedal. Harry si vzdychol. Bál sa stretnutia s nimi práve kvôli tomuto. Bál sa, že by ho dokázali presvedčiť. A to sa teraz stalo. Prikývol a Ron s Hermionou sa usmiali.
Riaditeľ Azkabanu Jamesa viedol popri radu navlas rovnakých ciel z ktorých sa neustále ozývali zdesené a bolestné výkriky väzňov. Zrazu prišli k cele, ktorá bola už napohľad honosnejšia a prepychovejšia, ako ostatné.
"Takže tu je väznený pán Malfoy. Predpokladám, že si sním chcete pohovoriť o samote," povedal riaditeľ. James prikývol a vstúpil. Bolo vidieť, že je tu väznený bohatý človek. Mal tu takmer všetky vymoženosti, ktoré mal aj na slobode. Cela bola rozdelená na viac miestností James sa práve po jednej obzeral, keď sa za ním ozval chladný hlas. "Čo tu robíš Potter?" opýtal sa Malfoy chladne. James vedel, že Malfoyove spomienky naňho boli vymazané. Bez ďalších slov vytiahol prútik a namieril ho na Malfoya.
"Legilimens!" vykríkol. Chvíľu mu trvalo, kým sa v Malfoyovej mysli zorientoval. Musel prehliadať Malfoyove spomienky na rodinu, na časy, keď ešte za prvej vlády Lorda Voldemorta vraždil a mučil muklov. Musel nájsť tú časť jeho pamäte, ktorú sám vymazal. Zrazu ju našiel. Bola to tmavá miestnosť. James do nej vstúpil a uvidel Luciusa Malfoya, ako stojí po kolená ponorený v jazere a všade okolo neho, dokonca aj na hladnine jazera. Výrili samé nejasné obrazy, spomienky na ktoré sa pokúšal rozpamätať, ale nedokázal to. James namieril prútik do vzduchu a vykríkol:
"Enervate!" Nejasné obrazy sa začali zmotňovať do konkrétnych obrazov a spomienok. James vedel, že svoju úlohu splnil. Opustil malfoyovu myseľ.
Teraz už bol Harry rád, že sa Ron s Hermionou pridali k nemu. Teraz spolu s nimi preskumával podzemie domu. Jediná časť domu, ktorá zostala nepoškodená. Práve si prezerali nejaké staré pergameny a dúfali, že v nich nájdu nejaké dôležité informácie. Ron s Harrym boli príliš zaneprázdení prezeraním svojich pergamenov, aby si všimli, že Hermiona na jeden pregamen dlho vydesen hľadela a potom si ho bez slova strčila do vrecka habitu.